No, páni, tak sa vám priznám. Reval som. Jak malé usmrkané decko som reval. Niekedy, keď odíde umelec ktorého si vážim, mávam vlhké oči, ale toto čo ma chytilo dnes...
Steve bol môj obľúbenec a vzor už od prezentácií prvých iPodov. Fascinoval ma, inšpiroval, videl som (viac krát) Pirates Of Silicone Valley, všetky jeho prezentácie, čítal o ňom...
Na každú Keynote som sa tešil 2x viac než na Vianoce.
Keď oznámil, že úspešne prekonal rakovinu, odľahlo mi. Potom sa však znova všetko zvrtlo a mne začalo byť jasné, že ten deň príde.
Keď abdikoval na CEO, už som tušil, že je to za rohom. Vedel som, že tento typ človeka odíde od svojej práce, ktorá je zmyslom jeho života, až keď už absolútne nevládze. Napriek tomu som stále dúfal, že nejakým zázrakom budú v budúcnosti titulky v novinách znieť - Steve Jobs, passes away at age 78.
Bohužial, nestalo sa.
Včera som si večer (ako mnohí, ktorí si pozreli predstavenie 4S na apple.com) pozeral na youtube niekolko hodín Steveovych "best of". Pozrel som si celú Keynote z 2007 a mnoho ďalších videí. Medzi nimi boli bohužial aj tie bulvárne, poukazujúce na jeho zlý stav v posledných týždňoch. Ešte som si v duchu vravel - pre boha, to musí nejak zvládnuť, existujú všeliaké experimentálne liečby ktoré si môže dovoliť, liečia ho najlepší z najlepších! - To bolo však už po polnoci a vtedy bol Steve už pravdepodobne po smrti
Zrazu mi o druhej na iPhone aj Macbooku zazvonil mail od jedného dobrého kamaráta, ktorý mi nepísal už pekne dlho.
Napísal mi iba strohé: "do pice!"
Teraz si nevymýšlam, ale okamžite ma oblial studený pot. Takéto krátke správy mi vždy posielal iba v súvislosti s Apple. Dúfal som, že snaď sa iba omeškal a naráža na neexistenciu iPhone 5, ale inštinktívne mi bolo všetko jasné. Normálne sa mi triasli ruky ked som ťukal do Safari sme.sk.
Titulka mi zarazila do sedadla a 20 sekúnd som sa iba držal za čelo.
Asi 2 hodiny som ešte pozeral CNN a bolo mi fakt blbo. Dnes mi to celé naplno došlo - nastalo to. Už nikdy žiaden Keynote. Žiadne boom. Žiadne "one more thing". Žiaden rolák, džíny a tenisky. A hlavne - žiaden další revolučný produkt s rukopisom génia. A tým sa dostávame na začiatok tohoto príspevku.
Neplakal som za Steveom preto, že by som ho osobne poznal, avšak krásnych sprostredkovaných spomienok s ním mám obrovské množstvo. Je to tak, ako v jednom mojom obľúbenom citáte:
"Keď oplakávame slávnych, oplakávame kus vlastného života, pretozě či chceme či nie, veľké osobnosti vytvárajú a definujú priestor, v ktorom následne žijeme."
Ďakujeme Ti za všetko, Steve! Zmenil si celý svet, splnil si si svoju revolúciu, napriek tomu vieme, že si bol sotva na polceste. Za sto rokov sa možno narodí niekto další, kto nás nadchne podobne ako ty. My sa tu zatiaľ budeme snažiť zostať hladní a blázniví.
Naposledy upravil mmhardky dne pát říj 07, 2011 7:10 am, celkově upraveno 1